Na mape sveta to vyzerá jednoducho: bod A, bod B, priama čiara medzi nimi a letíte. V skutočnosti sa však lietadlá takmer nikdy nepohybujú po priamej trase. Nie preto, že by piloti zablúdili, ale preto, že vo vzduchu platia úplne iné pravidlá ako na papieri.

Vzdušné koridory: diaľnice oblohy

Cestovanie vzduchom má svoj systém – a ten sa nazýva letecké trate (airways). Tie sú pevne dané, podobne ako diaľnice na zemi. Letecké trasy vedú od jedného navigačného bodu k druhému – tieto body môžu byť:

• VOR stanice – vysielače na zemi, ktoré lietadlá navigujú.
• GPS body – v moderných lietadlách už častejšie súradnice v 3D priestore.
• Fixy – umelo definované body podľa súradníc, ktoré sa nezobrazujú bežne na mape.

Piloti teda nelietajú „podľa pocitu“, ale presne podľa plánovanej trasy cez tieto body.

Prečo sa nelieta priamo?

1. Bezpečnosť a organizácia

Letecký priestor je plný lietadiel – a každé má svoj smer, výšku, rýchlosť. Aby sa zamedzilo kolíziám, vzduch sa rozdeľuje na koridory a úrovne. Dispečeri v riadiacich strediskách (ATC) neustále dohliadajú, aby sa nikto nepribližoval nebezpečne blízko k druhému.

2. Poveternostné podmienky

Letový plán sa upravuje podľa počasia. Ak sú niekde búrky, turbulencie, alebo silný protivietor, lietadlo sa môže odkloniť – často doslova oblúkom okolo problémovej oblasti.

3. Zakázané zóny

Niektoré oblasti sveta sú z rôznych dôvodov neprístupné – napríklad kvôli vojnám, vojenským základniam, alebo jednoducho kvôli legislatíve. Príklady?

• Sýria, Severná Kórea, časti Iránu či Ukrajiny sú pre väčšinu civilných letov neprístupné.
• Letiská vo vojenských zónach majú obmedzený civilný prístup.

4. Krivá mapa

Na plochej mape vyzerá priama čiara medzi New Yorkom a Tokiom ako oblúk cez Aljašku. Ale na guľatom povrchu Zeme je najkratšia trasa tzv. ortodroma – a tá vedie často cez póly alebo severné oblasti.

Takže keď sa lietadlo „zatočí“ na severe, neblúdi – letí po najkratšej možnej trase v trojrozmernom priestore.

Kto plánuje trasu letu?

• Letecká spoločnosť má dispečerov, ktorí pripravujú optimálny plán – zohľadňujú počasie, spotrebu paliva, povolenia.
• Piloti plán overia, zadajú do počítača (FMC) a podľa neho letia.
• Riadenie letovej prevádzky (ATC) môže trasu počas letu upraviť – napríklad z dôvodu preťaženia priestoru, meškania alebo výluky.

Niekedy sa teda stane, že plán obsahuje 50 navigačných bodov – a lietadlo letí „cik-cak“, aj keď cieľ je rovno pred nosom.

Zaujímavosť na záver: priame lety nie sú vždy najrýchlejšie

Napríklad lety z Európy do Ameriky často letia severnejšou trasou, aby využili jet stream – silný výškový vietor, ktorý môže ušetriť aj desiatky minút. Opačným smerom sa zasa letí „pod vetrom“.

Preto let z Londýna do New Yorku môže trvať 8 hodín – ale späť len 6 a pol.