V ére mobilov a Google Máp sa zdá samozrejmé, že lietadlá sa orientujú pomocou GPS. A áno – väčšina moderných letov sa dnes spolieha na satelitnú navigáciu. No v pozadí stále fungujú staré, osvedčené metódy, ktoré sú pripravené zaskočiť v prípade výpadku. Pretože aj lietadlo môže mať „GPS: žiadny signál.“

Poďme sa pozrieť na to, ako sa lietadlá orientujú vo vzduchu, čo sa stane, keď zlyhá GPS a prečo stále existujú technológie zo 60. rokov – a fungujú ako hodinky.

1. Moderný štandard: GPS a FMC

Väčšina dnešných lietadiel (napr. Boeing 787, Airbus A350) používa integrovaný navigačný systém v podobe FMC – Flight Management Computer.

Ten kombinuje:

• GPS polohu (s presnosťou na niekoľko metrov),
• IRS – inerciálny navigačný systém, ktorý sleduje pohyb a zrýchlenie (nezávislý od vonkajších signálov),
• rádiovú navigáciu – VOR a DME body (viac nižšie).

Pilot zadá trasu letu do FMC, a ten potom vedie lietadlo automaticky cez všetky body – vypočíta optimálnu výšku, rýchlosť, spotrebu a dokonca aj čas príletu.

2. VOR, DME a ďalšie kúsky histórie, ktoré stále fungujú

VOR (VHF Omnidirectional Range) je pozemná stanica, ktorá vysiela signál vo všetkých smeroch. Lietadlo podľa neho určí smer ku konkrétnemu bodu.

DME (Distance Measuring Equipment) zas poskytuje informáciu o vzdialenosti od tejto stanice.

Tieto systémy:

• fungujú už desaťročia,
• pokrývajú väčšinu území sveta (hlavne nad pevninou),
• sú záložnou navigáciou, keď zlyhá GPS,
• využívajú sa aj na priblíženie k letisku, ak nie je k dispozícii moderné vybavenie.

Piloti podľa týchto signálov ručia za presné smerovanie – buď cez prístroje, alebo (v krajnom prípade) pomocou vizuálneho porovnávania s mapami a orientačnými bodmi.

3. INS/IRS – navigácia podľa pohybu a zrýchlenia

Inerciálny navigačný systém funguje podobne ako gyroskop a akcelerometer v mobile – len v omnoho presnejšej a odolnejšej podobe.

• Nepotrebuje vonkajší signál.
• Vie, kam sa lietadlo hýbe, v akej rýchlosti a pod akým uhlom.
• Je základnou zálohou, ak zlyhá GPS a VOR/DME.

Je však citlivý na odchýlky – po 1–2 hodinách sa môže navigačná poloha začať mierne rozchádzať, preto sa často kalibruje s GPS alebo pozemnými bodmi.

4. A čo keď sa všetko pokazí?

Aj keď je pravdepodobnosť nízka, lietadlo môže zažiť:

• stratu GPS signálu (napr. nad oceánom, kvôli slnečnej erupcii alebo rušeniu),
• poruchu FMC alebo výpadok elektrického systému,
• problémy s pozemnými VOR/DME bodmi (napr. pri prelete púšte, Arktídy, oceánu).

V takom prípade sa prechádza na:

• manuálnu navigáciu podľa INS,
• rádiovú navigáciu podľa dostupných bodov,
• pomoc dispečerov cez rádio – určia vám polohu cez radar a dajú nové inštrukcie.

A ak nič z toho nefunguje? Lietadlo sa vracia na posledný známy bod alebo pokračuje podľa prednastavenej trasy s maximálnou opatrnosťou – vždy je v zálohe „stratený režim“ (lost communication procedure).

Zhrnutie: lietadlo bez GPS neoslepne

Aj bez satelitov má lietadlo:

• inertný systém navigácie (INS/IRS),
• staré dobré VOR a DME,
• plán záložných bodov a koordináciu s dispečingom.

A piloti? Tí majú tréning na každú situáciu – vrátane navigácie ako v 70. rokoch. Práve preto lietadlo nevie zablúdiť, aj keď vám pod nohami práve vypadol signál z mobilu.